Štesko zachováva všetky cnosti sochárstva. Rešpektuje ich, nebúra, dokonca ani neexperimentuje a aj tak nielen hľadá, ale aj nachádza svojský výraz: v mäkkom organickom abstraktnom tvare a v porovaní s ním v tvrdšej štylizácii konštruktívnej figurálnej formy, v jej výstavbe, skoro doslova v "budovaní tela". V každom prípade je jeho socha či platika, figurálna, či nefiguratívna - trojrozmerná a vždy je skladbou hmôt a tvarov v priestore a to platí aj o exteriérových monolitoch, ktoré nesú plytký reliéfik, akoby odtlačok krídla, listu, organizmu. Skladbou tvarov sa hmotovosť a hmotnosť materiálu potvrdzuje, povyšuje na výtvarný výraz a súčasne sa úplne popiera - ani jedna plastika a socha neleží, nestojí, ale vinie sa, dvíha, vzpína sa, vznáša, dokonca visí, alebo strmhlav padá.
Pritom Štesko pracuje s klasickými sochárskymi prostriedkami - tvar, objem, skladba. Jedným z princípov dynamickej skladby Paľových sôch a platík je viacpohľadovosť, ktorú používali už starí Egypťania, potom barokisti a kubisti - len je tu poňatá posvojom. Viacpohľadovosť všeobecne znamená, že pri pohľade z jedného bodu napríklad na torzo, sú jeho ramená "videné" spredu, trup zboku, stehná smerujú predozadne a podobne. V Šteskovom prípade ide aj o tento posun foriem okolo osi, ale predovšetkým o to, že plastika a to aj komorného formátu núti vnímateľa pozerať na ňu v pohybe - zo všetkých strán. Zo všetkých strán je vyvážená, pritom sa ale mení, vyvíja, akoby sa nepohyboval vnímateľ, ale sám objekt.
Ďalším Paľovým spôsobom, ako skladbu dynamizuje, rozhýbava je jej otvorenosť. Sochárske dielo obvykle chrakaterizuje trojrozmernosť, plný objem, definovaný ako uzavretý celok v priestore. Paľova plastika je otvorená do priestoru. Vonkajší priestor do hmoty preniká, akoby ju na niektorých miestach tvro prebáral, alebo vtláčal do nej neviditeľné mäkké balóny a na iných miestach zas hmotu vytláčal. Pevná hmota, ktorá je štylizovaná miestami až geometrizujúco, je voči útoku neviditeľných síl vonkajšieho priestoru elasticky poddajná. Dovolí priestoru aby do nej expandoval. V plastike vzniká vlastný vnútorný priestor, do ktorého preniká svetlo aj pohľad a s ktorým dostáva sochársky objekt nový rozmer.
